Právom a spravodlivosťou k demokracii aj komunikačnou cestou

Autor: Peter Kamenec | 19.2.2012 o 11:36 | (upravené 15.3.2012 o 11:29) Karma článku: 6,65 | Prečítané:  212x

„Právom a spravaodlivosťou k demokracii aj komunikačnou cestou" V dialógu štátu s občanmi je stále veľa rušivých momentov. „Dialóg je dielom ľudí, nie techniky" Čelní predstavitelia štátu a občania - voliči sa musia učiť vzájomne komunikovať a načúvať.   Zaujatie novými technológiami zatlačilo do úzadia všeobecné problémy komunikácie, najmä v súhru jej oboch metód - klasickej a modernej, elektronickej. Komunikácia štátu a občana - voliča sa dostala mimo zorný uhol politiky, vedy i samotného štátu, a to napriek tomu, že význam ako aj dôsledky jej zanedbávania sa nám každú chvíľu citeľne pripomínajú.

 

V zložke blogu na www.stranapas.sk sa chceme zamýšľať nad charakterom komunikácie medzi predstaviteľmi štátu, poslancami a v neposlednej miere občana.

Komunikácia je rozhodujúcou zložkou každého sociálneho, administratívneho alebo technického systému. Platí to aj pre štátnu, verejnú správu, ktorej efektívnosť je v rozhodujúcej miere podmienená úrovňou komunikácie. Pojem vyspelosti a efektívnosti komunikácie sa netýka len technických prostriedkov a médií, ktorými subjekty v štátne a verejnej správe komunikujú, ale je aj bezprostredným zrkadlom kompetencie ľudí, vstupujúcich do systému verejnej správy - jej predstaviteľov a pracovníkov na jednej strane a občanov na druhej strane.

Preto je vhodné práve teraz v čase pripravovaných parlamentných volieb, keď sa do popredia derie moderná technika a nové metódy riadenia a správy spoločnosti pomocou automatizovaných systémov riadenia, skúmať otázky, súvisiace s klasickými formami komunikácie štátu s občanom a tak prispieť k tomu, aby tento dôležitý nástroj správy verejných vecí a budovania vzájomných vzťahov sa nedostal mimo náš zorný uhol, aby nedochádzalo k jeho degradácii, a naopak, aby sa klasické formy komunikácie prispôsobili novo sa utvárajúcej situácii a jej nárokom.

Tieto nároky sa týkajú nielen komunikačných zručností poslancov a predstaviteľov štátu, ale aj komunikovaných obsahov, ktoré musia reagovať na stále komplexnejšiu spoločenskú situáciu. Táto komplexnosť vyplýva jednak z vývoja štátu a spoločnosti (reforma verejnej správy, decentralizácia, európska integrácia, globalizácia, urbanizácia osídlenia, vyľudňovanie a úpadok vidieka, problematika životného prostredia, dôsledky klimatických zmien, prírodné katastrófy, atď.), ako aj z potreby presadiť vo vzťahoch občana a štátu stále náročnejšie kritériá vzájomného partnerstva, ktoré sa vyznačuje jednak vedomím spoločnej zodpovednosti za miestne i globálne spoločenstvo, jednak stále dôslednejšie uplatňovanými zásadami politickej a osobnej morálky. Teda keď ide o otázky komunikácie, nejde len o problém kedy, čo a ako povedať, ale aj o problém východísk a cieľov a etického rámca, v ktorom sa spoločné úsilie štátu a jeho občanov odvíja.

To bude možné len vtedy, ak si predstavitelia štátu, poslanci i občania budú vedomí významu vzájomného dorozumievania a porozumenia a  obe zložky tohto komunikačného reťazca budú na vzájomný styk po každej stránke pripravené. To predpokladá nielen teoretickú analýzu stavu, ale aj praktickú prípravu či už v rámci všeobecného a špecializovaného vzdelania, alebo v rámci systematického zdokonaľovania komunikačných schopností štátneho úradníka, či predstaviteľa štátu na jednej strane, alebo občana na druhej strane.

Komunikovať samo osebe nestačí. Dôležitá je aj kvalita komunikácie - spôsob, ako rozprávame a obsah, ktorý tlmočíme. Z vlastnej skúsenosti vieme, že v profesionálnom i súkromnom  živote sa často stretávame s ľuďmi, ktorí využívajú komunikáciu len na predstavovanie a presadzovanie seba samých.

Štát - verejná, štátna správa  je služba občanovi. Vytváraním podmienok pre spokojný život jednotlivých občanov v štát - štátna, verejná správa v konečnom dôsledku buduje nielen domov, domovinu a vlasť jednotlivých občanov, ale všetkých občanov. Kritérium občianskych záujmov a záujmov občianskej spoločnosti je prítomné pri každom komunikačnom akte štátu - štátnej, verejnej správy, bez ohľadu na jeho horizontálny alebo vertikálny smer a bez ohľadu na roviny, v ktorých prebieha. Záujem občana, a tým aj celej spoločnosti je určujúci pre všetky správne a rozhodovacie akty štátu -  štátnej,  verejnej správy a pokiaľ by tomu tak nebolo, štát  - štát, verejná spáva by sa ocitla v polohe sterilného mechanizmu, ktorý svoju energiu naprázdno vybíja v samoúčelných aktoch namiesto cieľavedomého budovania podmienok spoločenského života.

I keď tento vzťah štátu - štátnej, verejnej správy a občana neraz nadobúda polohu konfliktu, napätia v dôsledku uplatňovania, či dokonca vymáhania práva, v konečnom dôsledku je to vždy partnerský vzťah: občana a štátu -  štátnej, verejnej správy. Ide o usporiadaný, moderne organizovaný, sociálne spravodlivý štát, garantujúci podmienky slobodného rozvoja občana a jeho legálnych aktivít, práva a spravodlivosti.

Komunikácia štátu - štátnej, verejnej správy s občanmi - voličmi je podmienená osobnými, ako aj systémovými predpokladmi.

Osobná príprava pracovníkov štátu - štátnej, verejnej správy na plnenie komunikačných úloh sa skladá zo značného množstva predpokladov a zručností.

Hlavná časť požiadaviek kladených na politikov, funkcionárov a pracovníkov štátnej, verejnej správy sa vzťahuje aj na občana, ktorý musí ovládať komunikačné techniky (vrátane techniky aktívneho počúvania), ak chce dať svojím požiadavkám, návrhom a názorom primeranú formu a naliehavosť.

Druhou rovinou predpokladov sú systémové podmienky. V súčasnej spoločensko-politickej situácii na Slovensku nie všetky okolnosti prajú ľahkému a úspešnému využívaniu komunikačných nástrojov pre splnenie deklarovaných cieľov reformy verejnej správy. Problémom naďalej zostáva:

-        nízky záujem občanov o regionálnu a komunálnu politiku;

-        nízky záujem médií o komunálnu politiku;

-        absencia alebo nevedomosť o iných spôsoboch komunikácie s verejnosťou ako iba prostredníctvom médií;

-        absencia komplexnej komunikačnej stratégie vo väčšine miest a obcí na Slovensku.

Podľa našich pozorovaní príčin, prečo komunikácia štátu - štátnej, verejnej správy s občanmi nedosahuje požadovanú úroveň a výsledky, je niekoľko a nespočívajú len v nedostatočnej príprave komunikujúcich partnerov, ale majú širšie a hlbšie celospoločenské korene. Sú to:

-        nízka komunikačná kultúra na Slovensku, ktorá sa vyznačuje nielen chybami v rečovom prejave, neschopnosti jasne formulovať, ale aj v absencii poznatkov o základných komunikačných vzorcoch (napr. ako viesť rozhovor), o spôsobe riešenia konfliktov, technike vyjednávania a pod.;

-        značná agresivita v medziľudských vzťahoch, ako aj vo vzťahoch občan - inštitúcia;

-        veľké politické a sociálne napätia, ktoré deformujú komunikáciu a jej formy;

-        nedodržiavanie princípov správneho konania a správania podľa zásad profesionálnej a občianskej etiky;

-        zanedbávanie komunikačnej prípravy pracovníkov verejnej správy i občanov;

-        zanedbávanie právnej a občianskej výchovy občanov atď.

 

Tak ako si naša  politická strana  PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ vymedzila v

Návrhu programového vyhlásenia politickej strany : (okrem iného):

 

KONKRÉTNE OPATRENIA pre napĺňanie cieľa :

 

1. Iniciovať všeľudovú diskusiu o ústave Slovenskej republiky, podľa obsahu diskusie navrhnúť zmeny ústavy, prípadne nové znenie ústavy a predložiť ju na schválenie občanom formou všeľudového hlasovania (referendum o ústave).

 

2. Pripraviť návrh zákona o ľudovom hlasovaní (referendový zákon), v ktorom budú stanovené jednotné pravidlá ľudového hlasovania na úrovni obcí, okresov a štátu.

 

Princípy ľudového hlasovania budú rešpektovať tieto pravidlá :

 

-Potrebné kvórum podpisov voličov, potrebných pre vypísanie referenda na príslušnej úrovni, je rovné počtu priemerne potrebných hlasov voličov na zvolenie jedného poslanca do príslušného samosprávneho orgánu (obecná, okresná a štátna samospráva) ( príklad : počet voličov 4 mil, počet poslancov 150, kvórum 26 667 podpisov)

 

- Musí byť zabezpečená spoľahlivá a riadna informovanosť občanov, o dôvodoch, obsahu a termínoch referenda.

 

- Referendum môže iniciovať ktorýkoľvek občan s akoukoľvek otázkou, ktorej výsledkom nebude obmedzenie základných ľudských a občianskych práv a slobôd iného občana, či skupiny občanov. Referendum musí iniciovať vždy zákonodarný orgán v prípadoch, kedy má byť dotknutá ústava, či ústavný zákon a v prípadoch medzinárodných zmlúv, dohôd, či paktov, na základe ktorých by mohla byť obmedzená suverenita štátu.

 

- Referendum vyhlasuje príslušný samosprávny orgán. Pri splnení podmienky riadnej informovanosti občanov, referendum bude platné pri akejkoľvek účasti voličov na hlasovaní.

 

- Výsledok referenda je kladný, vo vzťahu na položenú otázku, ak sa kladne vysloví nadpolovičná väčšina hlasujúcich.

 

- Výsledok referenda je záväzný na úrovni zákona.

 

- Otázky, ktoré musia byť predmetom referenda, ale neznesú odklad, môže riešiť zákonodarný orgán, aj bez predchádzajúceho referenda, musia však byť dodatočne ratifikované referendom.

 

- Už existujúce medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré si vyžadujú referendum a neboli prijaté referendom, budú podrobené revízii a v prípade potreby, predložené občanom na dodatočnú ratifikáciu ľudovým hlasovaním.

 

Preto na základe skúmaného problému analýzy spokojnosti s charakterom komunikácie ako ju vnímajú občania na záver navrhujeme:

predstaviteľom a sympatizantom strany PaS, ako aj  Vám milí čitatelia :

(Pokúsme sa o túto zmenu zmýšľania, vzájomného správania spoločne).

 

Zlepšiť komunikáciu VS s občanom predpokladá celý rad systémových opatrení od všeobecných, realizovaných na celospoločenskej úrovni, až po konkrétne opatrenia na úrovni štátu, štátne a miestnej samosprávy a jednotlivého občana. Preto uvádzame prehľad odporúčaní vypracovaný na základe intenzívneho štúdia danej problematiky:

Na úrovni poskytovania informácií:

Informovanosť, ktorá je produktom komunikácie, hrá dôležitú úlohu pri aktivite občanov, ktorí môžu vstupovať do diania v obci, ako aj do spôsobu fungovania samosprávy v obci.

Vypracovať postupy zverejňovania a ich pravidelnosť poskytovania nasledujúcich informácií:

- odmeňovanie čelných politických predstaviteľov štátu, poslancov parlamentu, primátorov/starostov, pracovníkov VS a poslancov;

- hospodárenie s majetkom štátu, obce a mesta;

Na úrovni využívania prostriedkov komunikácie:

Práca s informáciami patrí k najcennejšiemu potenciálu každého jedinca.

Zefektívniť a skvalitniť využívanie prostriedkov komunikácie pri informovaní občanov o problémoch, ktoré rieši štát a orgány mesta/obce, o možných pripravovaných riešeniach problémov, o samotnom priebehu riešenia problémov ako aj o výsledkoch vyriešeného problému so zreteľom ich skvalitnenia na takú úroveň, aby sa občania nemuseli uspokojovať len s jedným zdrojom prostriedku informácií, ktorí sú známi a príbuzní prostredníctvom:

- čelných predstaviteľov, poslancov parlamentu, poslancov obecného/mestského zastupiteľstva;

- verejné zhromaždenia a stretnutia s čelnými predstaviteľmi, poslancami parlamentu, poslanoc

obecného/mestského zastupiteľstva;

- zavedením internetu do domácnosti pre slabšie sociálne skupiny;

- zavedením bezplatných kurzov „Základy práce s počítačom a internetom", hlavne pre komunitu

počítačovo negramotnej populácie a dôchodcov;

- verejno-právných médií;

- štátnych, miestnych/regionálnych novín, prácu s médiami;

Na úrovni využívania nástrojov komunikácie:

V komunikácii medzi orgánmi či s čelnými predstaviteľmi štátu, verejnej správy a občanmi možno využívať rôzne formy, ktoré predstavujú tú časť komunikačného procesu, ktorá je chápaná občanmi ako iniciovaná aktivita.

Venovať náležitú pozornosť a zefektívniť využívanie komunikačných nástrojov pri riešení problémov verejnej správy a občanov prostredníctvom:

- protestných zhromaždení;

- stretnutí s čelnými predstaviteľmi, poslancami;

- skupinových sťažností, petície;

 

Na úrovni komunikačných bariér:

Úspešnosť komunikácie môže byť ovplyvňovaná rôznym spôsobom. Pri vzájomnej komunikácii sme sa stretli s istými prekážkami, problémami, poruchami či bariérami, ktoré je potrebné riešiť na podobnom princípe ako naše každodenné ťažkosti.

Základom úspešného rokovania je vždy dokonalá komunikácia s partnermi. Komunikácia je cesta, ktorou sa názory, myšlienky, informácie, pokyny, oslovenia, údaje atď. dostávajú z miesta ich vzniku ku konečnému adresátovi. Nie vždy je to cesta bez zábran a bez problémov. Na úrovni čelných predstaviteľov, poslancov parlamentu, primátorov/starostov, vedúcich pracovníkov štátnej a verejnej správy, zamestnancov verejnej správy a na úrovni poslancov:

-          skvalitniť komunikačný proces podmienený poskytovaním a získavaním presných informácií, schopnosťou počúvať občanov so záujmom, empatiou, porozumením a vnímať tieto procesy na základe skúseností v interpretácii reality;

-          aktívne počúvať názory občanov;

-          povinne absolvovať každé dva roky sebahodnotiaci proces;

-          absolvovať komunikačné cvičenia s dosiahnutím nasledujúcich cieľov:

- vytvoriť psychologicky priaznivé podmienky na spoluprácu,

- získať subjektívny zážitok akceptácie, úspechu, sebapoznania a sebarealizácie,

- učenie ako proces prebiehajúci v každom z nás,

- osvojiť si teoretické vedomosti,

- aktívne participovať na komunikačnom programe,

- kritizovať názory kolegov/občanov, nie ich samých,

- rozprávať za seba samého,

- neskákať do reči iným,

- akceptovať názory iných,

- nesledovať len vlastné záujmy a ciele,

- formulovať jasné a splniteľné kritériá a pravidlá,

- mať ľudský prístup k riešeniu problémov,

- zaznamenať si vlastné pozorovania a poznámky do pracovných hárkov;

-          absolvovať kurzy asertivity;

-          zaviesť hodnotiace štandardy kvality;

Vo všeobecnej rovine uvádzame nasledujúci prehľad odporúčaní:

Na celospoločenskej úrovni:

-        zvýšiť kultúru jazykovej komunikácie starostlivosťou o štátny jazyk a jeho uplatňovanie v každodennej praxi, no najmä v médiách;

-        považovať komunikačnú kompetenciu za jedno z rozhodujúcich kritérií pre prijatie do zamestnania, ktoré je spojené s komunikáciou pracovníka s verejnosťou;

-        položiť základy cieľavedomej výchovy v oblasti rétorickej komunikácie na školách všetkých stupňov, v politických a spoločenských organizáciách;

-        vybudovať systém celoživotného vzdelávania čelných predstaviteľov, pracovníkov  (a pracovníkov ostatných odborov) v oblasti rétorickej komunikácie; zabezpečiť vydanie učebníc, príručiek a návodov na kultivovanie verbálnych komunikačných prejavov;

-        štatúty organizácií, zákonné normy o priestupkoch a trestoch rozšíriť o ustanovenia o postihoch za nedodržanie kódexu, najmä za prehrešky voči pravde, aktuálnosti a pod. kritériám kvality a spoločenskej hodnoty šírenej informácie.

-        na vysokých školách zaviesť predmet „Komunikačné cvičenia" pri zvládaní rôznych modelových situácií;

Na úrovni občana:

-        predmet „Náuka o spoločnosti" a ostatné spoločenskovedné disciplíny na všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy zamerať na zvyšovanie vedomia zodpovednosti za osud štátu a spoločnosti;

Na úrovni verejnej správy:

-        vytvoriť školiace pracoviská pre zvyšovanie komunikačnej spôsobilosti pracovníkov VS; zabezpečiť, aby každý pracovník absolvoval školenie a certifikovanú skúšku základov správnej komunikácie, ako aj foriem komunikácie VS; osobitnú pozornosť venovať zaškoleniu v riešení konfliktových situácií, v komunikácii so sťažovateľom, vo vybavovaní sťažností a pod.;

-        osobitne vyškoliť hovorcov orgánov VS;

-        poskytnúť pracovníkom, ktorí majú na starosti styk s verejnosťou, návody, ako vypracovať komunikačný plán konkrétnej akcie, komunikačný plán na určité obdobie a komunikačnú stratégiu danej zložky VS;

-        priblížiť funkcionárom a zainteresovaným pracovníkom význam marketingovej komunikácie, možnosti využitia metód marketingu v činnosti VS, ako aj význam rôznych komunikačných aktov pre vzťahy s verejnosťou (Public relation);

-        naučiť predstaviteľov a zainteresovaných pracovníkov VS, ako spolupracovať s médiami, ako prehlbovať vzťahy médií a VS pre zlepšenie vzťahov VS a občanov;

-        vypracovať metodické listy týkajúce sa konkrétnych komunikačných situácií a ich kvalifikovaného zvládnutia od organizácie až po realizáciu;

-        vypracovať komunikačnú stratégiu pre úrovne poskytovania informácií, využívania prostriedkov komunikácie, využívania nástrojov komunikácie a elimináciu komunikačných bariér;

-        vypracovať príručku modelových prejavov, ktoré by s určitými zmenami mohli predstavitelia VS prednášať pri rôznych občianskych udalostiach, príležitostiach a v rôznych situáciách;

-        urobiť úroveň komunikačnej kompetencie kritériom pri prijímaní a hodnotení pracovníkov;

-        zaviesť opatrenia, aby sa komunikačné siete a akty VS nezneužívali na politickú propagandu, najmä v čase pred voľbami;

-        dať výsledkom, získaným na úseku komunikácie, postavenie dôležitého kritéria pre posúdenie schopností pracovníka na výkon danej funkcie, ako aj na stanovenie platu a odmien.

 

Spoločnosť- (teda politici), ktorí chcú svojim občanom zabezpečiť kvalitné verejné služby, nemôžu trpieť nekvalifikovanosť, nekompetentnosť, bezradnosť, chaotickú improvizáciu, rozklad riadenia alebo nekooperatívnosť a intrigánstvo vo vnútri štátu - štátnej a verejnej správy.

08.12.2011

PhDr. Peter Kamenec, PhD.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

TECH

NASA oznámila obrovský objav, prečo sú vedci takí nadšení

Veď je to „len“ ďalšia hviezdna sústava.


Už ste čítali?