Právom a spravodlivosťou k demokracii aj komunikačnou cestou

Autor: Peter Kamenec | 19.2.2012 o 11:36 | (upravené 15.3.2012 o 11:29) Karma článku: 6,65 | Prečítané:  202x

„Právom a spravaodlivosťou k demokracii aj komunikačnou cestou" V dialógu štátu s občanmi je stále veľa rušivých momentov. „Dialóg je dielom ľudí, nie techniky" Čelní predstavitelia štátu a občania - voliči sa musia učiť vzájomne komunikovať a načúvať.   Zaujatie novými technológiami zatlačilo do úzadia všeobecné problémy komunikácie, najmä v súhru jej oboch metód - klasickej a modernej, elektronickej. Komunikácia štátu a občana - voliča sa dostala mimo zorný uhol politiky, vedy i samotného štátu, a to napriek tomu, že význam ako aj dôsledky jej zanedbávania sa nám každú chvíľu citeľne pripomínajú.

 

V zložke blogu na www.stranapas.sk sa chceme zamýšľať nad charakterom komunikácie medzi predstaviteľmi štátu, poslancami a v neposlednej miere občana.

Komunikácia je rozhodujúcou zložkou každého sociálneho, administratívneho alebo technického systému. Platí to aj pre štátnu, verejnú správu, ktorej efektívnosť je v rozhodujúcej miere podmienená úrovňou komunikácie. Pojem vyspelosti a efektívnosti komunikácie sa netýka len technických prostriedkov a médií, ktorými subjekty v štátne a verejnej správe komunikujú, ale je aj bezprostredným zrkadlom kompetencie ľudí, vstupujúcich do systému verejnej správy - jej predstaviteľov a pracovníkov na jednej strane a občanov na druhej strane.

Preto je vhodné práve teraz v čase pripravovaných parlamentných volieb, keď sa do popredia derie moderná technika a nové metódy riadenia a správy spoločnosti pomocou automatizovaných systémov riadenia, skúmať otázky, súvisiace s klasickými formami komunikácie štátu s občanom a tak prispieť k tomu, aby tento dôležitý nástroj správy verejných vecí a budovania vzájomných vzťahov sa nedostal mimo náš zorný uhol, aby nedochádzalo k jeho degradácii, a naopak, aby sa klasické formy komunikácie prispôsobili novo sa utvárajúcej situácii a jej nárokom.

Tieto nároky sa týkajú nielen komunikačných zručností poslancov a predstaviteľov štátu, ale aj komunikovaných obsahov, ktoré musia reagovať na stále komplexnejšiu spoločenskú situáciu. Táto komplexnosť vyplýva jednak z vývoja štátu a spoločnosti (reforma verejnej správy, decentralizácia, európska integrácia, globalizácia, urbanizácia osídlenia, vyľudňovanie a úpadok vidieka, problematika životného prostredia, dôsledky klimatických zmien, prírodné katastrófy, atď.), ako aj z potreby presadiť vo vzťahoch občana a štátu stále náročnejšie kritériá vzájomného partnerstva, ktoré sa vyznačuje jednak vedomím spoločnej zodpovednosti za miestne i globálne spoločenstvo, jednak stále dôslednejšie uplatňovanými zásadami politickej a osobnej morálky. Teda keď ide o otázky komunikácie, nejde len o problém kedy, čo a ako povedať, ale aj o problém východísk a cieľov a etického rámca, v ktorom sa spoločné úsilie štátu a jeho občanov odvíja.

To bude možné len vtedy, ak si predstavitelia štátu, poslanci i občania budú vedomí významu vzájomného dorozumievania a porozumenia a  obe zložky tohto komunikačného reťazca budú na vzájomný styk po každej stránke pripravené. To predpokladá nielen teoretickú analýzu stavu, ale aj praktickú prípravu či už v rámci všeobecného a špecializovaného vzdelania, alebo v rámci systematického zdokonaľovania komunikačných schopností štátneho úradníka, či predstaviteľa štátu na jednej strane, alebo občana na druhej strane.

Komunikovať samo osebe nestačí. Dôležitá je aj kvalita komunikácie - spôsob, ako rozprávame a obsah, ktorý tlmočíme. Z vlastnej skúsenosti vieme, že v profesionálnom i súkromnom  živote sa často stretávame s ľuďmi, ktorí využívajú komunikáciu len na predstavovanie a presadzovanie seba samých.

Štát - verejná, štátna správa  je služba občanovi. Vytváraním podmienok pre spokojný život jednotlivých občanov v štát - štátna, verejná správa v konečnom dôsledku buduje nielen domov, domovinu a vlasť jednotlivých občanov, ale všetkých občanov. Kritérium občianskych záujmov a záujmov občianskej spoločnosti je prítomné pri každom komunikačnom akte štátu - štátnej, verejnej správy, bez ohľadu na jeho horizontálny alebo vertikálny smer a bez ohľadu na roviny, v ktorých prebieha. Záujem občana, a tým aj celej spoločnosti je určujúci pre všetky správne a rozhodovacie akty štátu -  štátnej,  verejnej správy a pokiaľ by tomu tak nebolo, štát  - štát, verejná spáva by sa ocitla v polohe sterilného mechanizmu, ktorý svoju energiu naprázdno vybíja v samoúčelných aktoch namiesto cieľavedomého budovania podmienok spoločenského života.

I keď tento vzťah štátu - štátnej, verejnej správy a občana neraz nadobúda polohu konfliktu, napätia v dôsledku uplatňovania, či dokonca vymáhania práva, v konečnom dôsledku je to vždy partnerský vzťah: občana a štátu -  štátnej, verejnej správy. Ide o usporiadaný, moderne organizovaný, sociálne spravodlivý štát, garantujúci podmienky slobodného rozvoja občana a jeho legálnych aktivít, práva a spravodlivosti.

Komunikácia štátu - štátnej, verejnej správy s občanmi - voličmi je podmienená osobnými, ako aj systémovými predpokladmi.

Osobná príprava pracovníkov štátu - štátnej, verejnej správy na plnenie komunikačných úloh sa skladá zo značného množstva predpokladov a zručností.

Hlavná časť požiadaviek kladených na politikov, funkcionárov a pracovníkov štátnej, verejnej správy sa vzťahuje aj na občana, ktorý musí ovládať komunikačné techniky (vrátane techniky aktívneho počúvania), ak chce dať svojím požiadavkám, návrhom a názorom primeranú formu a naliehavosť.

Druhou rovinou predpokladov sú systémové podmienky. V súčasnej spoločensko-politickej situácii na Slovensku nie všetky okolnosti prajú ľahkému a úspešnému využívaniu komunikačných nástrojov pre splnenie deklarovaných cieľov reformy verejnej správy. Problémom naďalej zostáva:

-        nízky záujem občanov o regionálnu a komunálnu politiku;

-        nízky záujem médií o komunálnu politiku;

-        absencia alebo nevedomosť o iných spôsoboch komunikácie s verejnosťou ako iba prostredníctvom médií;

-        absencia komplexnej komunikačnej stratégie vo väčšine miest a obcí na Slovensku.

Podľa našich pozorovaní príčin, prečo komunikácia štátu - štátnej, verejnej správy s občanmi nedosahuje požadovanú úroveň a výsledky, je niekoľko a nespočívajú len v nedostatočnej príprave komunikujúcich partnerov, ale majú širšie a hlbšie celospoločenské korene. Sú to:

-        nízka komunikačná kultúra na Slovensku, ktorá sa vyznačuje nielen chybami v rečovom prejave, neschopnosti jasne formulovať, ale aj v absencii poznatkov o základných komunikačných vzorcoch (napr. ako viesť rozhovor), o spôsobe riešenia konfliktov, technike vyjednávania a pod.;

-        značná agresivita v medziľudských vzťahoch, ako aj vo vzťahoch občan - inštitúcia;

-        veľké politické a sociálne napätia, ktoré deformujú komunikáciu a jej formy;

-        nedodržiavanie princípov správneho konania a správania podľa zásad profesionálnej a občianskej etiky;

-        zanedbávanie komunikačnej prípravy pracovníkov verejnej správy i občanov;

-        zanedbávanie právnej a občianskej výchovy občanov atď.

 

Tak ako si naša  politická strana  PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ vymedzila v

Návrhu programového vyhlásenia politickej strany : (okrem iného):

 

KONKRÉTNE OPATRENIA pre napĺňanie cieľa :

 

1. Iniciovať všeľudovú diskusiu o ústave Slovenskej republiky, podľa obsahu diskusie navrhnúť zmeny ústavy, prípadne nové znenie ústavy a predložiť ju na schválenie občanom formou všeľudového hlasovania (referendum o ústave).

 

2. Pripraviť návrh zákona o ľudovom hlasovaní (referendový zákon), v ktorom budú stanovené jednotné pravidlá ľudového hlasovania na úrovni obcí, okresov a štátu.

 

Princípy ľudového hlasovania budú rešpektovať tieto pravidlá :

 

-Potrebné kvórum podpisov voličov, potrebných pre vypísanie referenda na príslušnej úrovni, je rovné počtu priemerne potrebných hlasov voličov na zvolenie jedného poslanca do príslušného samosprávneho orgánu (obecná, okresná a štátna samospráva) ( príklad : počet voličov 4 mil, počet poslancov 150, kvórum 26 667 podpisov)

 

- Musí byť zabezpečená spoľahlivá a riadna informovanosť občanov, o dôvodoch, obsahu a termínoch referenda.

 

- Referendum môže iniciovať ktorýkoľvek občan s akoukoľvek otázkou, ktorej výsledkom nebude obmedzenie základných ľudských a občianskych práv a slobôd iného občana, či skupiny občanov. Referendum musí iniciovať vždy zákonodarný orgán v prípadoch, kedy má byť dotknutá ústava, či ústavný zákon a v prípadoch medzinárodných zmlúv, dohôd, či paktov, na základe ktorých by mohla byť obmedzená suverenita štátu.

 

- Referendum vyhlasuje príslušný samosprávny orgán. Pri splnení podmienky riadnej informovanosti občanov, referendum bude platné pri akejkoľvek účasti voličov na hlasovaní.

 

- Výsledok referenda je kladný, vo vzťahu na položenú otázku, ak sa kladne vysloví nadpolovičná väčšina hlasujúcich.

 

- Výsledok referenda je záväzný na úrovni zákona.

 

- Otázky, ktoré musia byť predmetom referenda, ale neznesú odklad, môže riešiť zákonodarný orgán, aj bez predchádzajúceho referenda, musia však byť dodatočne ratifikované referendom.

 

- Už existujúce medzinárodné zmluvy a dohody, ktoré si vyžadujú referendum a neboli prijaté referendom, budú podrobené revízii a v prípade potreby, predložené občanom na dodatočnú ratifikáciu ľudovým hlasovaním.

 

Preto na základe skúmaného problému analýzy spokojnosti s charakterom komunikácie ako ju vnímajú občania na záver navrhujeme:

predstaviteľom a sympatizantom strany PaS, ako aj  Vám milí čitatelia :

(Pokúsme sa o túto zmenu zmýšľania, vzájomného správania spoločne).

 

Zlepšiť komunikáciu VS s občanom predpokladá celý rad systémových opatrení od všeobecných, realizovaných na celospoločenskej úrovni, až po konkrétne opatrenia na úrovni štátu, štátne a miestnej samosprávy a jednotlivého občana. Preto uvádzame prehľad odporúčaní vypracovaný na základe intenzívneho štúdia danej problematiky:

Na úrovni poskytovania informácií:

Informovanosť, ktorá je produktom komunikácie, hrá dôležitú úlohu pri aktivite občanov, ktorí môžu vstupovať do diania v obci, ako aj do spôsobu fungovania samosprávy v obci.

Vypracovať postupy zverejňovania a ich pravidelnosť poskytovania nasledujúcich informácií:

- odmeňovanie čelných politických predstaviteľov štátu, poslancov parlamentu, primátorov/starostov, pracovníkov VS a poslancov;

- hospodárenie s majetkom štátu, obce a mesta;

Na úrovni využívania prostriedkov komunikácie:

Práca s informáciami patrí k najcennejšiemu potenciálu každého jedinca.

Zefektívniť a skvalitniť využívanie prostriedkov komunikácie pri informovaní občanov o problémoch, ktoré rieši štát a orgány mesta/obce, o možných pripravovaných riešeniach problémov, o samotnom priebehu riešenia problémov ako aj o výsledkoch vyriešeného problému so zreteľom ich skvalitnenia na takú úroveň, aby sa občania nemuseli uspokojovať len s jedným zdrojom prostriedku informácií, ktorí sú známi a príbuzní prostredníctvom:

- čelných predstaviteľov, poslancov parlamentu, poslancov obecného/mestského zastupiteľstva;

- verejné zhromaždenia a stretnutia s čelnými predstaviteľmi, poslancami parlamentu, poslanoc

obecného/mestského zastupiteľstva;

- zavedením internetu do domácnosti pre slabšie sociálne skupiny;

- zavedením bezplatných kurzov „Základy práce s počítačom a internetom", hlavne pre komunitu

počítačovo negramotnej populácie a dôchodcov;

- verejno-právných médií;

- štátnych, miestnych/regionálnych novín, prácu s médiami;

Na úrovni využívania nástrojov komunikácie:

V komunikácii medzi orgánmi či s čelnými predstaviteľmi štátu, verejnej správy a občanmi možno využívať rôzne formy, ktoré predstavujú tú časť komunikačného procesu, ktorá je chápaná občanmi ako iniciovaná aktivita.

Venovať náležitú pozornosť a zefektívniť využívanie komunikačných nástrojov pri riešení problémov verejnej správy a občanov prostredníctvom:

- protestných zhromaždení;

- stretnutí s čelnými predstaviteľmi, poslancami;

- skupinových sťažností, petície;

 

Na úrovni komunikačných bariér:

Úspešnosť komunikácie môže byť ovplyvňovaná rôznym spôsobom. Pri vzájomnej komunikácii sme sa stretli s istými prekážkami, problémami, poruchami či bariérami, ktoré je potrebné riešiť na podobnom princípe ako naše každodenné ťažkosti.

Základom úspešného rokovania je vždy dokonalá komunikácia s partnermi. Komunikácia je cesta, ktorou sa názory, myšlienky, informácie, pokyny, oslovenia, údaje atď. dostávajú z miesta ich vzniku ku konečnému adresátovi. Nie vždy je to cesta bez zábran a bez problémov. Na úrovni čelných predstaviteľov, poslancov parlamentu, primátorov/starostov, vedúcich pracovníkov štátnej a verejnej správy, zamestnancov verejnej správy a na úrovni poslancov:

-          skvalitniť komunikačný proces podmienený poskytovaním a získavaním presných informácií, schopnosťou počúvať občanov so záujmom, empatiou, porozumením a vnímať tieto procesy na základe skúseností v interpretácii reality;

-          aktívne počúvať názory občanov;

-          povinne absolvovať každé dva roky sebahodnotiaci proces;

-          absolvovať komunikačné cvičenia s dosiahnutím nasledujúcich cieľov:

- vytvoriť psychologicky priaznivé podmienky na spoluprácu,

- získať subjektívny zážitok akceptácie, úspechu, sebapoznania a sebarealizácie,

- učenie ako proces prebiehajúci v každom z nás,

- osvojiť si teoretické vedomosti,

- aktívne participovať na komunikačnom programe,

- kritizovať názory kolegov/občanov, nie ich samých,

- rozprávať za seba samého,

- neskákať do reči iným,

- akceptovať názory iných,

- nesledovať len vlastné záujmy a ciele,

- formulovať jasné a splniteľné kritériá a pravidlá,

- mať ľudský prístup k riešeniu problémov,

- zaznamenať si vlastné pozorovania a poznámky do pracovných hárkov;

-          absolvovať kurzy asertivity;

-          zaviesť hodnotiace štandardy kvality;

Vo všeobecnej rovine uvádzame nasledujúci prehľad odporúčaní:

Na celospoločenskej úrovni:

-        zvýšiť kultúru jazykovej komunikácie starostlivosťou o štátny jazyk a jeho uplatňovanie v každodennej praxi, no najmä v médiách;

-        považovať komunikačnú kompetenciu za jedno z rozhodujúcich kritérií pre prijatie do zamestnania, ktoré je spojené s komunikáciou pracovníka s verejnosťou;

-        položiť základy cieľavedomej výchovy v oblasti rétorickej komunikácie na školách všetkých stupňov, v politických a spoločenských organizáciách;

-        vybudovať systém celoživotného vzdelávania čelných predstaviteľov, pracovníkov  (a pracovníkov ostatných odborov) v oblasti rétorickej komunikácie; zabezpečiť vydanie učebníc, príručiek a návodov na kultivovanie verbálnych komunikačných prejavov;

-        štatúty organizácií, zákonné normy o priestupkoch a trestoch rozšíriť o ustanovenia o postihoch za nedodržanie kódexu, najmä za prehrešky voči pravde, aktuálnosti a pod. kritériám kvality a spoločenskej hodnoty šírenej informácie.

-        na vysokých školách zaviesť predmet „Komunikačné cvičenia" pri zvládaní rôznych modelových situácií;

Na úrovni občana:

-        predmet „Náuka o spoločnosti" a ostatné spoločenskovedné disciplíny na všetkých stupňoch vzdelávacej sústavy zamerať na zvyšovanie vedomia zodpovednosti za osud štátu a spoločnosti;

Na úrovni verejnej správy:

-        vytvoriť školiace pracoviská pre zvyšovanie komunikačnej spôsobilosti pracovníkov VS; zabezpečiť, aby každý pracovník absolvoval školenie a certifikovanú skúšku základov správnej komunikácie, ako aj foriem komunikácie VS; osobitnú pozornosť venovať zaškoleniu v riešení konfliktových situácií, v komunikácii so sťažovateľom, vo vybavovaní sťažností a pod.;

-        osobitne vyškoliť hovorcov orgánov VS;

-        poskytnúť pracovníkom, ktorí majú na starosti styk s verejnosťou, návody, ako vypracovať komunikačný plán konkrétnej akcie, komunikačný plán na určité obdobie a komunikačnú stratégiu danej zložky VS;

-        priblížiť funkcionárom a zainteresovaným pracovníkom význam marketingovej komunikácie, možnosti využitia metód marketingu v činnosti VS, ako aj význam rôznych komunikačných aktov pre vzťahy s verejnosťou (Public relation);

-        naučiť predstaviteľov a zainteresovaných pracovníkov VS, ako spolupracovať s médiami, ako prehlbovať vzťahy médií a VS pre zlepšenie vzťahov VS a občanov;

-        vypracovať metodické listy týkajúce sa konkrétnych komunikačných situácií a ich kvalifikovaného zvládnutia od organizácie až po realizáciu;

-        vypracovať komunikačnú stratégiu pre úrovne poskytovania informácií, využívania prostriedkov komunikácie, využívania nástrojov komunikácie a elimináciu komunikačných bariér;

-        vypracovať príručku modelových prejavov, ktoré by s určitými zmenami mohli predstavitelia VS prednášať pri rôznych občianskych udalostiach, príležitostiach a v rôznych situáciách;

-        urobiť úroveň komunikačnej kompetencie kritériom pri prijímaní a hodnotení pracovníkov;

-        zaviesť opatrenia, aby sa komunikačné siete a akty VS nezneužívali na politickú propagandu, najmä v čase pred voľbami;

-        dať výsledkom, získaným na úseku komunikácie, postavenie dôležitého kritéria pre posúdenie schopností pracovníka na výkon danej funkcie, ako aj na stanovenie platu a odmien.

 

Spoločnosť- (teda politici), ktorí chcú svojim občanom zabezpečiť kvalitné verejné služby, nemôžu trpieť nekvalifikovanosť, nekompetentnosť, bezradnosť, chaotickú improvizáciu, rozklad riadenia alebo nekooperatívnosť a intrigánstvo vo vnútri štátu - štátnej a verejnej správy.

08.12.2011

PhDr. Peter Kamenec, PhD.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?